Dievča z morského dna

Okrem titulnej hry Dievča z morského dna (2008) sú do publikácie zaradené texty Spiace mesto (1987), Kozoroh (1988), Nohy (1988), Lampiónový sprievod (2002), Snežný vrchol (2012, druhá cena v súťaži DRÁMA) a Kolísky (2012). Kniha bola pripravovaná k okrúhlemu životnému jubileu autorky, pretrvávajúca pandémia však jej vydanie posunula takmer o rok. Súčasťou knihy je rozsiahly rozhovor spisovateľky a filozofky Etely Farkašovej s autorkou a štúdia o Jane Bodnárovej ako dramatičke z pera literárnej vedkyne, pedagogičky na FF UK Dagmar Kročanovej. Oba príspevky približujú čitateľovi „svet na hranici, v medzipriestore, ženské teritórium i náš subjektívny, vnútorný čas“ (E. Farkašová) a jej neopakovateľnú minimalistickú poetiku náznakov, symbolov, zvuku, ticha a obrazu. Štúdia D. Kročanovej a rozhovor s E. Farkašovou, ktorá je autorke generačne bližšia, ponúkajú žánrovo odlišný, navzájom sa však doplňujúci prístup. Stručne a presne píše o širšom kontexte i jednotlivých hrách zaradených do tohto výberu literárna vedkyňa Dagmar Kročanová vo svojej štúdii Slová a telá v časopriestore. Dielo Jany Bodnárovej sa podľa jej slov vyznačuje kultivovanosťou, artistnosťou, erudíciou, aj citlivosťou, spontaneitou, kreativitou, prepája zámernosť a zmysel pre formu s vnímavosťou voči iracionalite a amorfnosti. Bodnárovú zaraďuje medzi výrazné súčasné slovenské spisovateľky, ktoré „sa po roku 1989 presadili v hľadaní nového dramatického a divadelného tvaru, často so zohľadnením skúseností experimentálnych, autorských či štúdiových divadiel (…) kombinovaním heterogénnych výrazových prostriedkov, štýlov a médií, čo korešpondovalo s estetikou postmoderny, prípadne postdramatického divadla.“
Osobnejší a intímnejší pohľad prináša rozhovor Etely Farkašovej s autorkou. Jana Bodnárová v ňom o svojej tvorbe hovorí: „… indivíduum naozaj veľmi často zobrazujem cez ženské postavy. Krehkosť človeka, jeho ovládateľnosť manipuláciou v rôznych časových a sociopolitických štruktúrach, ale i v intímnom živote. I tebou spomínaná ostrakizácia, vytlačenie na okraj, inakosť. V samej podstate teda vnútorná osamelosť, úzkosť, čosi ako nezreteľné ohrozenie. Toto považujem za kľúčové jadro v mojom písaní vôbec. Isteže sa s postavami do istej miery identifikujem, empaticky do nich vciťujem, a ak ide konkrétne o ženské postavy, sú mojimi vnútornými sestrami, kým text píšem. Ale zároveň ich z nadhľadu pozorujem.“
Tvorbu Jany Bodnárovej faktograficko-chronologicky dopĺňa v tejto knihe výberová bibliografia jej kompletného diela a súpis inscenácií podľa jej textov. Hoci Dievča z morského dna nepredstavuje súborné scénicko-performatívne dielo Jany Bodnárovej (nie sú v nej napríklad texty Sobotná noc a Kurz orientálneho tanca), kniha ponúka plastický pohľad na dramatické dielo renomovanej slovenskej spisovateľky.